A predsa, prave vtedy, ked to najmenej cakas, alebo necakas vobec nic…
Hanblive usmevy, sibalske pohlady, spalujuca chemia, ktora medzi nimi fungovala uz od prveho dna, kedy si na znak zoznamovania sa podali ruky a len letmo sa pobozkali na lica. Bolo to silnejsie, nez chut po rannej salke kavy.
Dychtiva tuzba, nesputana vasen a akesi impresionisticke opojenie im dodali odvahu. Nebranili sa.
Stali pod strechou a vo vzduchu bolo pocut len kvapky dazda. Rozpraval jej krasne nezmysly a ona sa chichunala ako male dievcatko. Potom nesmelo privonal k jej vlasom. Ona, tajuc svoj dych, pohliadla do jeho oci.
Nezne ju pobozkal a ona citila, ako jej brnia konceky prstov. Chemicka reakcia sa premenila na elektricke mrazenie. Celym telom jej prebehli zimomriavky. Jej pery sa chveli.
Drzal ju v naruci, medzi kvapkami dazda a ona si priala, zostat tak navzdy. Tak silne a pritom tak nezne, tak kratke a pritom tak vecne.
A ked sa jeho pevna ruka stratila v jej vlasoch, jeho bozky chutili po rannej kave, ked jej jeho vona zaplnila pluca a opantala mysel, lahucko ako vanok, si ju pritisol na svoju mocnu hrud. Vo chvili, kedy jej zasepkal CHCEM TA, sa svet postavil na hlavu, hlava sa jej zatocila, cas sa zastavil a zem sa pohla…
Bolo to len velmi kratke. Ale silne a krasne!
