reklama

Den BLBEC

A ten moj sa zacal uz od vcasneho rana…

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

…kedy sa mi podarilo zaspat. Celu pol hodinu som si veselo odfukovala, pritom som mala uz davno futasovat na Vietnamsku ambasadu. Uradne hodiny maju len tri. Stastni to ludia za taku pracovnu dobu.

Chytro som sa este snazila prihlasit na notebook, aby som mame zaskypeovala, ze budem online az neskor. Aby ste spravne rozumeli. Mama bola cely dlhy tyzden na dovolenke a tak, len aby sa nebala, ze nie som online. Lebo ja som online stale J . Internetove spojenie NO CONTACT! Ach jo...

Vyrazila som (zrejme lavou nohou) do klasicky a tento tyzden extremne uprsanych ulic Londyna. Prve faux pas nastalo uz pri zhruba desiatom kroku od domu. Snaziac sa vytiahnut z tasky moj telefon, v pravej ruke dazdnik, lava ruka nezvladla orientaciu, taska sa prevratila, spadla a vseeeeeetok svoj bordel, co poctivo nosim na ramene, sa mi vysypal na mokry chodnik. A do toho, ze kredit NULA. Ach jo…

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vojdem do obchodu, prosim si dobit kredit, vytahujem penazenku, cink-cink-ciiiiiinkkkkk, vsetky drobaky sa rozkotulali po polovici miestnosti. Ach jo…

Bezim chytro do metra, po schodoch ako vichor, no jasneeeeeeeeeeee, vlak mi zdrhol pred nosom. Hlavne, ze moj kamarat Roman mi zvykne vraviet: "Tebe ked zdrhne autobus pred nosom, tak mas este 5 minut cas". Na metro to asi neplati. Ach jo…

Konecne dorazim upotena na ambasadu…do minuty vybavim co treba, avsak pasy si musim vyzdvihnut az o hodinu. Nevadi, rychlo zbehnem kupit ten dobry francuzsky chlebik. Marketa bude mat meniny, tak ju aspon prekvapim. Ona ho zboznuje. Letim ako o zivot na autobus, tentokrat som ho stihla…to asi tych 5 minut…vsade mokro, v topanke uz citim clupkat moje prsty…ponozky durch mokre. Ach jo…

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dorazim pred Maison Blanc a citam: Dear loyal customers…rozhodli sme sa zavriet tento obchod, bla bla bla, kazdopadne Vam dakujeme za doveru, bla bla bla, najblizsia predajna je bla, bla, bla (medzi nami v totalnej prdeli). Ach jo…

Nasrana, smadna, hladna a este aj zmoknuta slepica ficim naspat na metro….bum baaaaaaaaaaaaac, ako placka som sa rozpleskla v strede podchodu pri Prirodovedeckom muzeu, ktore je v tychto dnoch extremne turisticky vytazene…takze niekolko stoviek navstevnikov malo uzasnu show. Najprv som videla prekvapene tvare, ale ked zbadali, ze som OK, ze som vstala a isla si pre svoju kabelku, ktora mi odletela niekolko metrov dalej, chichunali sa do rukavov a sepkali si o stosest. No aspon niekoho som potesila. Au moje koleno.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druha navsteva ambasady prebehla bez problemov, akurat po ceste von mi nesli otvorit dvere a ked som tam s nimi par minut lomcovala, pristupila ista slecna, s uplnou lahkostou do nich stuchla a oni sa ako zazrakom otvorili…no comment.

Tak som si aspon ako bolestne kupila kavicku, ktorou som si nezabudla obliat rifle.

Po ceste do prace mi este 3 krat zdrhlo metro…ale to som sa uz len usmievala…

Uz som nastastie v bezpeci officu. Zatial mozem nahlasit NULA urazov, akurat pri obede mi vidlicka s kopcom jedla vyskocila rovno z misky na koberec…

Uz nech je zajtra. Ach jo…

Katarina Stefekova

Katarina Stefekova

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Možno nám chýba vychovanie a utŕžime ešte mnoho rán, máme však jedno veľké prianie: Byť sám sebou a nebyť sám. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu